Klasifikácia informačných systémov

Odvetvím informatiky, ktoré sa zaoberá vyjadrením, spracovaním a prenášaním informácií v podniku je podniková informatika. Nástrojom podnikovej informatiky, ktorý slúži na vykonávanie týchto operácií s informáciami v podniku je podnikový informačný systém. Podľa Gálu a kol. (Gála et al., 2009, str. 24) existujú v realite tri hlavné druhy informačného systému:

• Neformálny informačný systém – ako hlavný prostriedok výmeny a spracovania informácií je samotný človek a komunikácia medzi ľuďmi.
• Formálny informačný systém – je založený na formalizovaných pracovných a informačných tokoch, ktoré sú realizované na základe stanovených cieľov strategií a pravidiel.
• Informačný systém založený na počítačoch – (computer based)

Informačný systém

Informačný systém je účelové usporiadanie vzťahov medzi ľuďmi, dátovými zdrojmi, procedúrami ich spracovania, vrátane technologických prostriedkov. Definíciu a subsystémy IS nájdete na stránke Informačný systém.

Klasifikácia informačných systémov

Z hľadiska podpory manažérskej práce (podľa stupňa riadenia) delíme informačné systémy na:

1. transakčné systémy – predstavujú najjednoduchšiu prácu s dátami (spracovanie, agregáciu, výpočet percent, a pod.). Môžu automatizovať rutinné práce, ako sú napr. mzdy, skladová evidencia, účtovníctvo a pod.
2. manažérske informačné systémy pre riadenie – sú obyčajne založené na rozsiahlej a vhodne organizovanej databáze, ktorá sústreďuje dáta popisujúce základné objekty a procesy vo vnútri organizácie. Slúžia pre riešenie základných problémov riadenia v organizácii z oblasti výroby, resp. hlavnej činnosti organizácie, financovania, personalistiky a pod.
3. exekutívne informačné systémy – sú určené predovšetkým pre vrcholový manažment nevýrobných aj výrobných organizácií, vlastníkov a strategické poradenstvo. Zabezpečujú prístup najmä k externým informáciám, ale aj prístup k podnikovým zdrojom informácií predovšetkým pre strategické rozhodovanie. Exekutívne systémy prezentujú výstupné informácie v prehľadných formách (tabuľky, grafy, zvuk, videozáznam).
4. ďalšie subsystémy
   • systémy na podporu rozhodovania – sú určené na pružnú podporu rozhodovania pri riešení menej štruktúrovaných rozhodovacích problémov, s využitím vhodnej databázy a vybraných rozhodovacích modelov.
   • expertné systémy – sú charakterizované ako zvláštna kategória informačných systémov využívajúca poznatky z oblasti umelej inteligencie. Stimulujú postupy, ktorými na základe svojich vedomostí a skúseností riešia tzv. zle štruktúrované rozhodovacie problémy experti. Sú schopné manažérom navrhovať, odporúčať a zdôvodňovať riešenie problémov.

Transakčné systémy

Transakčné systémy (Transaction Processing Systems – TPS) je systém používaný na nižších stupňoch riadenia. Zahrňujú rutinné, každodenné účtovné operácie. Tieto operácie spájajú odberateľa, podnik, sklad a výrobu, pohľadávky, záväzky, kontrolu zásob a podobne. Slovo transakcia v názve Transakčné systémy označuje rutinnú výmenu, ktorá ovplyvňuje finančný stav podniku. Transakčný systém spravidla zasahuje do všetkých oblastí činností podniku a prepája celý podnikový finančný systém, výrobu, spotrebiteľov a dodávateľov. Systémy na transakčné spracovanie sa začali rozvíjať v podnikoch ako prvé a ako prvé boli automatizované.
Rastúca integrácia transakcií podporila vznik tzv. predmetových databáz. Tieto databázy sústreďujú údaje a sú využiteľné všetkými oddeleniami podniku. Tým sa tvytvára integrujúci informačný systém podniku. V súčasnosti prerástli až do dátových skladov.
Medzi základné funkcie transakčného spracovania patrí:

• účtovníctvo,
• tvorba dokladov,
• kontrolné výkazníctvo.

V rámci účtovníctva sa udržiava presná evidencia o podnikových transakciách. Pri tvorbe dokladov počitač generuje platobné šeky, faktúry, platobné zostavy a pod.
V rámci kontrolného výkazníctva sa tlačia chybové zostavy, správy o výnimkách a iné druhy informácií slúžiace na účely kontroly.
Transakčné systémy tvoria základ celého manažérskeho systému podniku zameraného na výrobu.

Informačné systémy pre riadenie

Informačné systémy pre riadenie (Management Information Systems – MIS) sú určené pre informačné zabezpečenie na strednej úrovni riadenia. Vznikli zdokonaľovaním a rozšírením účtovných a ekonomických systémov podnikov a organizácií.
Informačné systémy pre riadenie v súčasnosti zahŕňajú alebo integrujú v sebe:

1. systémy pre riadenie dodávateľského reťazca
2. systém pre riadenie vzťahov s dodávateľmi
3. systémy pre udržiavanie vzťahov so zákazníkom
4. systémy pre riadenie životného cyklu produktu
5. systém riadenia vzťahov s vlastnými zamestnancami
6. systémy pre elektronickú správu dokumentov
7. ďalšie veľmi účinné analytické, syntetizujúce a prezentačné systémy založené na báze najmodernejších informačných a komunikačných technológií.

V týchto informačných systémoch sa objavujú aktuálne informácie prezentované tlačenými výstupmi, grafickými výstupmi aplikačného softvéru, aplikáciami intranetum, extranetu a internetu, vrátane elektronickej pošty a ďalšich služieb. Manažérske informačné systémy pre riadenie v súčasných organizáciách spolupracujú s dátovými skladmi.

Exekutívne informačné systémy

Exekutívne informačné systémy (Executive Information Systems – EIS) Pre ich označenie sa často používa termín – Informačný systém na vrcholové riadenie. Sú to informačné systémy, ktoré informačne zabezpečujú vrchol riadiacej pyramídy, slúžia predovšetkým vrcholovému vedeniu organizácie alebo podniku, a preto sa označujú ako exekutívne informačné systémy – EIS
Exekutívne informačné systémy sa od informačných systémov na riadenie líšia tým, že vrcholové riadenie sa zaujíma viac o informácie z okolia systému, podniku, alebo organizácie. EIS by mali umožňovať prístup k externým informáciám a súčasne sumarizovať a porovnávať aj najdôležitejšie interné podnikové informácie.
Na tzv. strategickej úrovni riadenia je potrebné jednoznačne rozlišovať:

• exekutívne IS – určené pre strategické rozhodovanie zamerané do okolia podniku, do oblasti trhu, s cieľom zvyšovania konkurenčnej schopnosti podniku
• strategické IS – určené tiež pre strategické rozhodovanie , ale zamerané do vnútra podniku , v snahe aplikovať najnovšie informačné technológie do vnútra organizácie, výsledky vedy do technológii výroby a tak zvýšiť konkurenčnú schopnosť. Jeho pôsobenie sa prejavuje hlavne v oblasti úspechu trhu. Strategické informačné systémy nie sú podporou systému riadenia, ale sú priamo spojené s výrobkom, alebo službou podniku.

Systémy pre podporu rozhodovania

Systémy pre podporu rozhodovania (Decision Support Systems – DSS) – Majú schopnosť vykonávať rôzne analýzy rovnakých dát bez potreby zložitejšieho programovania – počítačová podpora metód systémových aplikácií (napr. rozhodovacia analýza, operačná systémová analýza, syntéza) – sú schopné posúdiť podľa manažérom zadaných kritérií rozhodujúce parametre jednotlivých variant možných riešení = vytvárajú kvalitatívne lepšie podmienky pre rozhodovanie manažéra

• Systémy pre podporu rozhodovania – DSS sú flexibilnejšie ako TPS- nie sú založené na nemenných rozhodovacích pravidlách.
• Predpokladajú, že používatelia nedokonale poznajú svoje vlastné informačné potreby.
• Používajú grafiku, grafika má pre riadiacich pracovníkov väčšiu výpovednú schopnosť, ako len bežný text.

Analýza typu Čo sa stane ak? (What-if analysis) umožňuje realizovať množstvo alternatívnych prepočtov v rámci rôznych predpokladov Analytického modelovania– Uvedená analýza predstavuje Nepravdepodobnostnú simulačnú techniku– možnosť ľahšie zdôvodniť vhodnosť určitých rozhodnutí.

Expertné systémy

Expertné systémy (Expert Systems – ES) Vyznačujú sa niektorými vyššími atribútmi, napr.:

• sú charakterizované ako zvláštna kategória informačných systémov (IS),
• využívajú poznatky z oblasti umelej inteligencie, metód systémovej teórie a systémových aplikácií, analytického i štatistického modelovania a expertných odhadov, využívajú skúsenosti expertov v danej oblasti v spojení s najnovšími informačnými technológiami (IT),
• dokážu riešiť zložité a zle štruktúrované rozhodovacie problémy,
• sú schopné navrhovať, odporúčať a zdôvodňovať riešenie problémov.

Cieľom expertných systémov je na základe počítačom vykonanej analýzy poskytnúť používateľovi expertnému systému ďalšie znalosti, tým posilniť jeho rozhodovacie možnosti pri riešení úloh.
Výskum sa orientuje sa na riešenie otázok:

1. nájsť spôsob zobrazenie štruktúry znalosti (vedomosti, skúsenosti) experta a realizovať toto zobrazenie na počítači,
2. vytvoriť formu kvalitného a efektívneho získavania znalosti od experta,
3. nájsť spôsob odvodenia riešenie problému z uložených znalostí.

Expertný systém je zložitejší počítačový program:

1. heuristický, t.j. pracuje na základe intuitívnych neformálnych znalostí, ako aj formálnych teoreticky podložených znalostí,
2. flexibilný, dokáže postupne integrovať nové znalosti do svojej existujúcej štruktúry znalostí,
3. vhodným spôsobom komunikuje s človekom vrátane použitia prirodzeného jazyka,
4. pracuje a uvažuje so symbolickými opismi,
5. pracuje s neistými rozhodovacími pravidlami,
6. počíta s chybami a nepresnými údajmi,
7. súčasne zvažuje navzájom si konkurujúce hypotézy.

V poslednej fáze ale nemôže nahradiť človeka, je len kvalitatívne vyšším systémom na podporu rozhodovania.